socọdre, secọdre

LvP

1. v. a.

'secouer'

2. socos

'dénué'

Rn 5:175b [secodre, socodre ]; Lv 7:735b

FEW 12:384a, 12:385b, 12:387a [ѕᴜ̆ᴄᴄᴜ̆ᴛᴇ̆ʀᴇ]. – Stichel 74.